Amnesiu som si pustila pri jednou záchvate, že moja angličtina za posledné roky upadla na bod mrazu. Mala som pocit, že nejaké to anime by ma mohlo zachrániť, pomôcť sa trochu zlepšiť, keďže na hry sa momentálne orientujem v španielčine. Po troch častiach som dostala nový záchvat- a to, že úprimne radšej prepadne, no už nikdy nechcem vidieť viac!
Môj kameň úrazu je zvedavosť. Po hodine mi bolo jasné, že nedokážem nechať Amnesiu rozpozeranú, bez toho, aby som vedela koniec. Nie, nebol to práve jeden z najslávnejších nápadov...
Ja viem, prečo tento štýl nikdy nepozerám- hlavné hrdinky! Bezmenné dievča bude ešte dlho predmetom pri mojich nočných o úpade ľudstva. Nezazlievam jej zmätenosť. V tomto ohlade som si počínala ešte horšie, ale ak ešte raz budem počuť slová ako: ,,Prepáč." ,,To nič." - najmenej 5x za sebou, asi sa odstrelím. Mením Bellu za najhoršiu hrdinku na svete (Čítaj:
Najhoršia literárna "Hermiona" | Ako raz všetkým preplo z Twilightu), oproti nej by Bella mohla byť raketový inžinier s tromi Nobelovkami.
Ak máte masochistické chúťky stretnúť najtupšieho človeka sveta, puste si Amnesiu. Po prvých minútach rýchlo pochopíte, ako som to myslela. Aby ste si nerobili nádeje, ako ja. Nie, nezmení sa to...
Na celom tomto anime dokážem oceniť tri veci: Prvá je kresba- v tomto ohľade je to jedno z najkrajších anime, aké som kedy pozerala. A tým sa vlastne dostávam k tej druhej- chlapi.
Áno, asi som úchyl, no možno práve toto bol dôvod, prečo som to chcela vidieť! Síce sa teraz musím užierať psychologickou otázkou, prečo chcú práve
ju! Bohužiaľ, ani na jednom zo vzťahov som nevidela nič romantické. Bohužiaľ, aj u anime musí byť občas odpad. Tá tretia dobrá vec je hudba.
Opening som si doslova zamilovala, niekedy som si dokonca púšťala dvojmo. Ak by som zašla do krajností, celkom som si obľúbila Oriona. Jeho roztomilosť vám nedovolí ho nenávidieť. Tam moja chvála musí skončiť. Toto anime je neeeeskutočne nudné!
Okolo šiestej/siedmej časti sa vo mne ešte zrodila iskierka nádeje, ktorá by sa možno aj dokázala rozhorieť, keby neprišiel ten koniec. Celý čas tápete v nezmyselných záhadách, ktoré ako tak začnú zapadať až na záver, ale napriek tomu som už očakávala niečo veľkolepejšie a premyslenejšie...
