Ako mi hrubica zmenila život | Ako sa rodia sny a umiera realita

Každý máme nejaký začiatok tvorenia, niekto začne písať vo svojich deviatich, iný čakáme na veľký záblesk z neba, ktorý nás posadí za pero a papier a vdýchne našim postavám život. Ten môj prišiel asi najzvláštnejším spôsobom, z veľkej dávky utrpenia a ohromného šťastia.

"Predstavivosť je začiatok tvorenia. Človek si predstaví, po čom túži, chce to, čo si predstaví, a nakoniec vytvorí to, čo chce."

Ak si myslíte, že preháňam, preženiem ešte viac, lebo ten čudesný zázrak sa udial na poli večného bojiska s gramatikou a známkami- v škole. Presnejšie v ôsmom ročníku základnej školy po asi najhoršej známke z diktátu za celú moju študentskú éru. Môj boj s i/y skončil ako Napoleon pri Waterloo a ja som bola na pokraji zrútenia. Nie zo známok, ale zo života. Veľmi zlé obdobie, ktoré sa na mne podpísalo a priatelia si ho doteraz pamätajú ako moje zombie obdobie, kde som už len často počas hodín a rozhovorov bezducho sedávala v lavici a zízala do steny. Deň čo deň.

"Šťastie človeka stojí na troch pilieroch: má čo robiť, má čo milovať a má v čo dúfať."(Joseph Addison)

No môj blesk nebola známka ani múza, popud či nápad. Ale priateľka. A jej typický chladný prístup ku každej veci: „Nevieš písať? Tak píš! Píš tak často ako to pôjde a zlepši sa. Nemôžeš doživotne na tom byť takto...“
Ani neviem prečo to na mňa tak zapôsobila. Moja prvá myšlienka bola: „Ona je blázon!“ A aj je, ale nič na tom
nemenilo, že má pravdu. A tak som po dlhých rokoch opäť vzala do ruky pero a papier (bol to počítač, ale môžete si to predstavovať radšej takto...) a začala som. Z ničoho nič, zo strany boli tri, z tých dvadsať a z nich neskutočné šťastie. Pocit, keď vám pod rukami vzniká život, niekto vedie vaše ruky, kladie ich na správne miesta a vy ako nástroj
nekladiete odpor, len preciťujete každé hlasné ťuknutie.... 

"Pocit šťastia je len prístup. Buď sa budeme dobrovoľne cítiť zle, alebo dobre. Množstvo práce v oboch prípadoch je rovnaké...Aj tak stačí spraviť len voľbu." (Francesca Reigler)

Zlepšila som sa v pravopise, tvorení ani nevravím. Obnovila som si ten pocit, čo ma na tom tak napĺňalo, keď som prestala a opäť som ho našla, vášeň a oheň v mojom živote, ktoré ma hnali viac než láska či čokoľvek iné. Milujem to, aj teraz zúrivo búšim do klávesnice, prsty prirodzene hľadajú, čo stlačiť a to ma teší. Moje hniezdo myšlienok magicforever.blog.cz mi dalo krídla a aj teraz po zmene adresy na All dreams are real sa cítim úžasne. Omnoho viac živá, nespútaná. Píšem naozaj vždy keď sa dá. A občasne prokrastinujem ako každý správny človek! Nie som dokonalá, no som tu a vy so mnou... Čítate moje články, podporujete ma a ja vám nikdy nebudem schopná dostatočne poďakovať. Táto príhoda sa udiala už pred šiestimi rokmi. Ako to len beží. Možno je čas pomaly začať s tým, na čo sa pripravujem celý život- príbehy.

Je naozaj zaujímavé, ako vám jedna hrubica dokáže zmeniť celý život...

Páčil sa vám článok? Prečítajte si aj: