Klipla na mňa veľkými očami a dostala moje srdce na tanieri... Niekde sa to začať muselo
Myslím, že môj príbeh sa nelíši od iných. Predpokladám, že ako každé správne decko v mojom veku som začínala na posadnutosti Pokémonmi.
To boli časy, keď mi pojmi, ako anime a manga ani nezišli na um- a pritom to pozrali všetci.
Doteraz mám DVD prehraté z pások, pexeso a album s kartičkami, ako milú spomienku na detstvo. Koľkokrát som so zatajeným dychom sledovala či sa Ashovi podarí získať ďalší odznak! (Nikdy nesklamal) V škole sme mávali súboje a dlhé hádky o tom, ktorý pokémon je lepší. Nevedieť, že to tak mal fakt každý, hanbím sa to aj napísať...
Potom prišlo obdobie ticha, ktoré, ako sa vraví, je predzvesťou búrky. Tá neprišla s hromami a bleskami, ale v podobe Yoha Asakuru -Kráľ šamanov. Zamilovala som sa do toho od prvej časti, no pre môj divný vkus sa však nestretol s pochopením. Pamätám si, ako mi to otec prepínal kvôli večerným správam. Z celých dvoch sérií som videla tak pätnásť častí, ale aj tak som bola presvedčená, že to je ten najlepší seriál, aký poznám.
Rozdelil nás až Naruto, keď sa ľudia začali zrazu deliť na tých, ktorí majú radi anime a tí, ktorí anime nezaujíma. Hádajte, kam som patrila? Hah, nie. K tým, čo anime nezaujíma, síce som po nociach poctivo sledovala každú jednu časť. Prečo? Ani neviem. Občas nechápem ani samú seba....
"Pre človeka, čo nevie odpúšťať, je väčším utrpením žiť ako zomrieť." (Naruto)
Skôr či neskôr sa na tieto dve skupiny rozdelia všetci. Ľudia, ktorí to nepoznajú sa väčšinu pridávajú k tím nenávistným.
Áno. Japonci vymysleli dovtedy niečo nové a zvláštne. Mám pocit, že ich spôsob života myslenia je trochu iný, a to sa ,nakoniec, odzrkadľuje aj v tvorbe. Veď si to len vezmite. Samostatná komunita žijúca v uzavretej časti sveta. Môže sa zdať, že anime ako také, človeku nemá veľmi čo ponúknuť. Divná kresba, detinské postavičky a na prvý pohľad primitívny (alebo dokonca žiadny) dej, propagovanie bitiek a násilia.
Ale to, ako sú tieto príbehy vymyslené, by som nedokázala zrovnať ani s niektorými filmami či knihami. Dej je veľmi prepracovaný, inteligentný a zaoberá sa témami, pred ktorými človek zatvára oči. A čo sa mi páči najviac? Môžete pri tom presedieť hodiny v utrpení, či váš hlavný hrdina prežije deň. Tu totiž neplatí: A žili šťastne až do smrti. Každý charakter má vlastnú minulosť a jeho príbeh sa rozvíja rovnako, ako príbeh hlavnej postavy.
Mojou šťastiu náhodou bolo, keď som náhodou pri nahrávaní filmu nechtiac nahrala aj začiatok Vampire Knight a bolo rozhodnuté. Tomu sa už nedalo odolať! :)
"Najlepší spôsob ako naplno žiť, je byť stále dieťa. Bez ohľadu na to, koľko ti je..." (Gintama)
Nevadí mi sa k tomu priznávať. Rada hovorím, že som z tých, čo uchvátil anime svet. Zväčša však dostávam rovkaké typy odpovedí:
1. Je to pre deti.
2. Je to trápne, komu by sa páčila tá kresba, s takými veľkými očami.
3. Ty pozeráš animované porno? (aneb pán sa nejak vyzná :D O Hentai tu predsa vôbec nebola reč)
4. a posledná: Aj ja som to kedysi pozerával.
Som zmierená s tým, ako to je. Nevedia, o čo prichádzajú...
Máte/nemáte radi anime? Prečo? Čo si o tomto štýle kresby myslíte? Máte nejaké obľúbené? Aký je váš názor na ľudí, o pozerajú anime/hentai? Aký bol váš začiatok? Alebo prečo ste to vzdali?
Zapĺňame rubriky. Možno to nie je téma,ktorá zaujme každého, ale je to nezbytná súčasť môjho života. Preto chcem hovoriť o anime a určite ešte budem.
Všetko nájdete v novej rubrike Anime. Hádam sa vám článok páčil.
Budem rada ak mi napíšete svoje názory. Nezabudnite ani na môj
google+ a
bloglovin. Teším sa na vaše komentáre či podpori cez
1+ a follow. Zatiaľ sa majte a uvidíme sa pri budúcom článku :) Bye-bye!
Vaša priateľka Viallen
Menovky: Anime, Filmy
