Stereotypy a predsudky | o ženách

Zdravím ľudkovia a všetky indivíduá, čo ste sa sem nakoniec dostali! Áno, po dlhej dobe som späť, stále žijem, Francúzsko si normálne stojí a ja vám prinášam tému do Odlišných názorov, ktorá ma už dlhšiu dobu vytáča- a to stereotypy, ktoré sa hovoria o ženách. Napadlo by ma ich úprimne viacej, možno takýchto článkov pribudne, no tieto sú tie, s ktorými ma otravovali poslednú dobu...

V prvom rade by sme si mali povedať, čo to stereotyp je. Stereotyp môžeme vnímať aj ako koncept názorov, ktorému sa podriaďuje značná časť sveta. A pre mňa osobne je to lož,ktorá sa v našich očiach pravidelným opakovaním stala pravou. Ako to, že blondínky sú hlúpe, že ženy sú horšie vodičky než muži- čo je úplná blbosť, lebo keby som im nekazila štatistiky, tak to tak určite nebude. Presne tak! Zabudla som sa pochváliť, už mám vodičák :D
Bez make-upu ani na krok

Alebo názor, že každá baba je v podstate fiflena. Toto je jeden z obľúbených názorov chlapov. V poslednej dobe nejak koluje názor, že každé dievča je po kolená zaplavené kozmetikou, voňavkami a líčidlami všetkého druhu. A bohužiaľ to chápem. Vidím baby okolo seba.  Nie len na ulici, škole, na internete...Barbie na každom kroku, ktoré stretnúť doma v teplákoch, tak sa jej normálne zľaknete. Spolužiačky, čo pravidelne meškajú s výhovorkami, že si ešte museli dorobiť vlasy. Lenže naozaj sú také všetky? Asi mi neuveríte, no moju kozmetiku tvorí pleťová voda, peeling, jeden lak na nechty, voňavka a make-up. A stále žijem! (Kozmetiku na vlasy nerátam, lebo priznávam, že tej mám nadpriemerne) Je to zvláštne, ale oči si napr. nemaľujem nikdy, no moja averzia ku kozmetike vyplýva aj z toho, že sa mi to vyslovene nehodí. Neviem či som sa tak prirodzene krásna už narodila, alebo mi už prose nič nepomôže (budeme sa tváriť, že je to to prvé...), ale namaľovaná vypadám  otrasne.

Poznáte to. Obohraná platňa- ženy ani nevedia, čo chcú, ale chcú to hneď a teraz. Fajn, možno ste si nevšimli, ale polovica tohto sveta nemá jasné plány. Žiaci nevedia kam na školy, dospelí, ako si poradiť v práci a niektorí ani to, kam dneska pôjdu na obed. To ale nie je problém toho, že som žena! Keby ste teraz polovici planéty (budeme vychádzať z falošnej predstavy, že je nás pól na pól) vyrvali vaječníky a všetkým nám dorástli penisy, tento problém sa zázračne nedorieši. Myslím, že stereotyp o ženskej nerozhodnosti vyplýva z častých zmien nálad, kde behom jednej sekundy vieme nejakú vec milovať aj znenávidieť. Hormóny sú proste svine! Lenže to neznamená, že nevieme, čo chceme. Druhý faktorom môže byť, že podľa výskumom, muži ťažšie interpretujú reč tela. Preto naše nie, znamená podľa nich možno, možno určite áno a áno je zas nie. Dokonca, 90% flirtov začína žena tak skrytými gestami , že muž je presvedčený o vlastnej iniciatíve. Furt sme nerozhodné? (Nerozhodnosť je otázka jedinca, nie pohlavia)

Hry sú výhradne pre mužov

Hádajte, kto sa mi zas snažil vštepiť túto myšlienku do hlavy! Podobných idiotov by som najradšej rovno zabila. A najviac milujem, keď sa mi nejaký chalan snaží dokázať opak. Začne na mňa vyťahovať úplne blbosti, a skúša a skúša, kým sa niekde nepotknem. U mňa to ani nie je tak ťažké. Ak ste poznali niekedy nejakého hráča, viete, že tí ľudia majú úplne vlastný jazyk- a ja som z tých, čo túto terminológiu neovládajú. Ak niečomu v hrách nerozumiem, neriešim to. Buď si to zistím, alebo sa na to vykašlem. Povedzte mi, prečo by som musela vedieť každú maličkosť z príbehu či poznať každú chodbu, quest a postavu? Pri hrách ako WoW či Runescape sú o tom napísané knihy, litánie na internete, a bohužiaľ mám na práci aj iné veci, ako nosiť v hlave všetky pičoviny o hrách. Takže, ak vám nabudúce baba povie, že má rada hry, tak je proste len preto, lebo má rada hry (a nie, že je chodiaca wikipédia).

Prečo to ten Twilight musel všetko tak krásne pokaziť. Predtým, keď som sa priznala, že mám rada fantasy, ľudia sa so mnou začali baviť o démonoch, astrálnom cestovaní, rituáloch či dokonca hrách a knihách, aj keď ich vtedy až tak veľa nebolo...Dnes automatický predpokladajú, že prilepená na obrazovke slintám na Edwarda a po prestávkach ťahám za vlasy spolužiačku, ktorá si náhodou dovolila milovať Jackoba. Nerobila som to v trinástich a neurobila by som to ani teraz! Celé to ale ide nejak do kytičiek. Geek komunity a predstava, že byť outsider je cool. Do môjho životného štýlu sa každý staral odvtedy, čo som bola decko a teraz som pre zmenu trápna, lebo nasledujem nejaký štýl. A mňa to štve, lebo je to od nich neskutočné pokrytectvo milovať niečo, za čo ma každý len odsudzoval, či ma znenávidieť za to, lebo sa niečo stalo moderné... Ale to zachádzam inde, však?

Aké stereotypy o ženách vás serú? Hodnotia vás ostatní podľa tých, čo som napísala? Ak áno, tak ktorých? Ak nie, tak ktorých? Myslíte si, že sa im skôr podriaďujeme, či sú to skôr výnimky?

Vaša priateľka Viallen