Dcéra dymu a kosti-Laini Taylorová (recenzia)

 „Kedysi dávno umieral v hmlách anjel, ležiac na zemi. Nad ním kľačal diabol a usmieval sa.“

Zabudnite na Twilight, presladených a trblietajúcich sa upírov a vrhnite sa do sveta diablov a anjelov. Príbeh je od začiatku veľmi zaujímavý. Kniha má vďaka krátkym kapitolám celkom rýchly spád. Ak sa teda behom dňa posuniete aj o pätnásť čísel, je to normálne.

V prvom rade sa musíte zoznámiť s Karou, nadanou sedemnásťročnou študentkou pražskej umeleckej univerzity. Áno, čítate dobre! Dej sa odohráva v meste tak blízkom, že by sme kameňom dohodili – v krásnej gotickej Prahe. Nakoľko sa autorke podarilo ju zachytiť, to netuším, ale vďaka tretej osobe, v ktorej je Dcéra dymu a kosti písaná, dostala nielen Praha temný a dramatický nádych.

Na knihe je najzaujímavejší práve štýl písania. Taylorová ukovala nerozpletiteľnú reťaz, kde každé jedno slovo má svoj osobitý význam. Striedavo vás necháva nahliadnuť na rôzne očká tejto reťaze, počká, kým sa zaligocú, a opäť vás nechá tápať v temnote. Problém nastáva, ak patríte k nedočkavým čitateľom. Prvá polovica knihy sa totiž nesie v duchu nezodpovedaných otázok a hádaniek. Ak ste ale ochotní počkať na veľké finále, v ktorom do seba všetko krásne zapadne, nebudete sklamaní.

Ako iste tušíte, Karou nebude obyčajné dievča. Už odmalička kreslí rôzne príšery, čo však nikto netuší, je, že na ne nepotrebuje ani štipku fantázie. Modré vlasy jej rastú celkom prirodzene a namiesto bytu býva v obchode s veľmi zvláštnym platidlom. Karou totiž vychovali príšery – chiméry. Lenže ako sa ľudské dievča dostalo do obchodu s chimérami? A čo schovávajú za tými dverami, do ktorých ju nik nechce pustiť? Karou sa začínajú vynárať otázky, a akoby to nestačilo, vo svete sa dejú čudné veci. Na dverách sa zjavujú čierne odtlačky a ľudia by prisahali, že ich tam spravil muž s ohnivými krídlami.

Karou patrí k tým výnimočným hrdinkám, čo si ma získali. K odvážnym, sebaistým a neskrotným. Dokonca ani láska, ktorá sa nám pripletie do príbehu, túto jej náturu nezmení.

Ďalšou zaujímavosťou knihy je, že výnimočne nestojíte na strane dobra. Chiméry ako príšery predstavujú odvrátenú stranu mesiaca a anjeli slnko a svetlo. Dcéra dymu a kosti je jedna z najkrajších kníh, aké som čítala. Či sa ju rozhodnete vnímať ako fantasy alebo ako romantiku, myslím, že ani v jednom prípade vás nesklame. Zábava, dojatie a pár krásnych myšlienok na pohľadanie duše, to je to, čo tu nájdete.

„Posledný pohľad na lásku a položila hlavu na blok kameňa, čierneho, ako všetko v Loramendi. Pálil ju na líci ako nákova. Akiva opäť zvrieskol, jej srdce mu odpovedalo. Zrýchlil sa jej pulz, šla na smrť, no navonok ostala pokojná. Mala plán, na ten sa upäla, keď kat zdvihol čepeľ, veľkú a lesklú ako padajúci mesiac. Musí toho ešte veľa urobiť, nesmie sa rozptyľovať. Ešte neskončila...“


 P.S: recenzia je písaná pre portál Čítaj.to, ktorý nájdete kliknutím na ikonku. Budem rada ak ho navštívite a článok mi (pravdivo) ohodnotíte, keďže je to niečo, čomu sa chcem venovať, pomohol by mi váš názor :) Ďakujem!
Tak priatelia, toto bola ďalšia recenzia. V poslednej dobe ich tu veľa nebolo, tak hádam sa vám páčila. Teším sa na vaše hodnotenie, buď to na Čítaj.to alebo podporou cez 1+. Ostatné recenzie nájdete v rubrike Recenzie kníh. Ak chcete vedieť, čo je na blogu aktuálne nezabudnite na google+ či bloglovin. No hlavne sa teším na vaše komentáre a reakcie :) Želám krásny týždeň a majte sa!