Zvrátenosť dnešnej doby nepozná hranice! Nemyslím tým tú jeho falošnú a povrchnú stránku. Detičky, čo sa v dvanástich hrabú s niekým do postele, ale to, že ľudia začínajú napádať a znesväcovať aj hlbšie stránky života. Falošnosť vydávaná za úprimnosť a pokrytectvo najhrubšieho zrna. Začínajú ma štvať jedinci, čo si myslia, že keď v ruke vedia udržať pero, hneď sa nazývajú spisovateľmi. Pozrite, odfotil som tieto fotky svojim zbrusu novým Smart phoneom! Už som ich dokonca zakvačil na web, takže som vlastne fotograf. Alebo si myslíte, že stačí nakúpiť drahá foto-technika, zapnúť automatiku a radíte sa medzi profesionálov?
Nechodím si pozerať definície na našu známu tetu Wikiu, ale som presvedčená, že nič podobné sa tam nenachádza.
Ja sama vidím, že po tak dlhej pauze som sa vo svojej tvorbe fakt strašne zhoršila. Až mi trhá srdce pri pohľade na staré texty-lepšie a zaujímavejšie než sú moje terajšie. Okolo seba mám tak nadaných ľudí, až ma z toho chytá depka.
Človek musí makať! A ja mám v niektorých veciach strašne slabú vôľu. Hlavne ak mám pocit, že sa to so mnou nikam neposúva. Možno nás Boh všetkých obdaril nejakým talentom. Lenže ja sama bojujem s pochybnosťou, že idem proti svojej vlastnej prirodzenosti...
Písanie milujem, no čo keď môj talent v ňom vôbec nespočíva? Občas, keď zízam na prázdny kurzor na stránke papiera, vybavuje sa mi hlas mami, ako mi vraví, že si mám miesto písania nájsť na práci niečo užitočnejšie. Núti ma to rozmýšľať. (Čo je podľa mňa genialita? Nevydávať sa!)
Za ten čas, čo som tu strávila, som spoznala mnoho zaujímavých ľudí. Takých, ako Sherylin lee, čo sa písaniu venuje už od detstva. Vo svojom okolí ani nepoznám osoby ochotné stráviť jednu noc nad knihou, miesto nad filmami.
Preto ma to tak neskutočne štve.
A čo je na tom najhoršie? Predstavte si pätnásť ľudí, čo k vám dojdú pred hodinou slovenčiny so slohovými prácami a začnú: „No, Magicforever. Ty si tu veľká spisovateľka. Skontroluj mi, či to mám dobre. Myslím, že je to celkom v pohode. Fuj! Nevieš si ani predstaviť. Strávila som nad tým celý večer, ale oplatilo sa. Jedno z najlepších, aké sa mi kedy podarilo stvoriť!“
Prehltnem skutočnosť, že niečo také som o sebe nikdy nepovedala. Koníček a talent stoja v dvoch odlišných vesmíroch. Radšej sa zahladím sa na text. Po chvíľke nenápadne odvrátim zrak a sledujem jej nadšenie.
„No,“ pýta sa ma znovu, „však to nie je zlé?“
Naozaj jej mám povedať, že každé druhé slovo je rovnaké a štylizácia typu: „Mám ju rada. Je veľmi pekná a zábavná. Je to moja naj kamoška.“- na strednej asi dvakrát neohúri?
„Trošku by som to upravila. Dosť často sa opakuješ.“
„Ale ja to inak napísať neviem!“ Schmatne papier a bez jediného ďakujem zdrhne preč. To sa už predo mnou vynorí ďalší odvážlivec.
Nepozerám sa na nich z vrchu. Hodne čítam, snažím sa písať kedy to ide. Bez toho by som si sama ani neškrtla, ale očakávam aspoň trochu sebakritiky. Prinajmenšom, prejsť moje poznámky mlčaním.
Prečo sa niektorí dokážu chváliť aj tým najhorším a ja sama mám problém pohnúť sa z miesta, ak moje dielo nie je dokonalé?
Rada pomôžem. Poradím, ak sa dá. Nie som dokonalá. Preboha, ani zďaleka! Sú omnoho-omnoho lepší než ja, ale som zhrozená, keď prechádzam blogy a pri každom druhom v profile nájdete, že tento táto stránka patrí blogerke a spisovateľke...Čo?! To je spisovateľom aj šesťročné decko, pretože už vie udržať v ruke pero? Ja nevravím, že to tu nezačína. Je to malý krôčik za snom, ale cesta je ešte dlhá a úmorná.
Ospravedlňujem sa za podobný výbuch. Prvotne mi tento článok mal ostať len v šuplíku. Poznáte to, niečo vás pekne vytočí a musí to von, no to neznamená, že som to chcela hádzať hneď na verejnosť. Aj by to tam ostalo. Ale...stalo sa mi to zase! Ľudia, ja len prosím o trochu súdnosti. Svet je už podľa mňa aj tak hnusný, a keď niekto začína napádať aj to, čo mi je sväté, ničí ma to.
Ach! Hnusný týždeň, ľudia. Som rada, že pomaly končí. Hádam ste sa mali lepšie než ja :) Dnes mám voľno a odchádzam do kúpeľov. Jupí! :) No aj tak tam budem musieť sedieť nad povinnou literatúrou *nudááá* Ani neviem, čo sa na záver opýtať. Hádam len na váš názor...Ak sa vám náhodou páčilo kliknite na +1, ak chcete vedieť o najnovších článkoch máte k dispozícií môj google+ či bloglovin. Teším sa na všetky vaše komentáre a hádam sa čoskoro uvidíme. Menovky: o Adminke, Odlišné názory
