All dreams are real: Cyberbully | Slová môžu zabíjať (recenzia)

Dnes by som sa vami zas rada podelila o ďalší filmotip (recenziu-názov nechám na vás) A potom, že sa na blogu neoplatí písať recenzie, lebo to nik nečíta. Nebyť práve jedného takého blogu, nikdy by som sa k tomu filmu nedostala- a to by bola naozaj škoda. Hádam vás zaujme aj môj pohľad na vec.

Obsah: Keď sedemnásťročná Taylor dostane od matky k narodeninám vlastný počítač, je šťastím bez seba a s vidinou slobody a nezávislosti sa učí preplávať vodami internetu. Čoskoro však zisťuje, že internet s webovými stránkami a online ľuďmi vie byť rovnako zákerný ako more plné žralokov. Netrvá dlho a Taylor sa musí potýkať s prvým prejavmi šikanovania. A to ešte netuší, že veci zďaleka nedošli do extrému. O tom, že aj prázdne slová ublížiť.

Niečo zaujímavé: Film je súčasťou kampane "Rally to Delete Digital Drama", ktorej cieľom je odstrániť šikanovanie ako na internete, tak v reálnom živote. 5. júla 2011 ju v spolupráci s časopisom Seventeen Magazine odštartovala americká televízia ABC Family.

Osobne mám rada filmy s normálnymi ľuďmi, kde človek má pocit, že nič z toho nemuselo byť predstierané. Obdivujem ako sa Emily krásne vžila do role až som ju miestami mala chuť ísť ju chytiť za ruku, alebo objať.

Stotožniť sa Taylor vôbec nebolo zas tak ťažké, ako si priznať, že na jej mieste by som podstúpila rovnaké kroky, ktoré ju takmer viedli k istej smrti.

Najhoršie pre mňa bolo sledovať práve toto. Tú podobnosť, až ma miestami striaslo. Nikdy neholdovala Facebooku, Twitteru, chcela sa stať novinárkou a trochu sa "vypísať."

"Neviem, prečo ma všetci tak strašne nenávidia. Alebo, vlastne aj viem, lebo teraz už sa nenávidím aj ja."

Podľa mňa je fajn, že filmy nám aj nejaké posolstvá. Hlavne preto, lebo nikdy neviete, kto sa skrýva za rohom.

Počúvať sprosté rodičovské reči o tom ako: "Nikdy nevieš, kto sedí na druhom konci" , sa zdá byť otravné a zbytočné. Prevrátite oči a poviete si: " Preboha, mama, a čo ja som včerajšia?"

O to horšie, že keď vás šikana stretne v škole, máte možnosť zaliesť doma pod perinu, vyplakať sa- nie že by vám to niečo pomohlo. Nájdete malý kúsok bezpečia. Lenže šikanu cez internet nezastavia žiadne múry, dokonca ani strata signálu, či zhabanie počítača.

Neohováram sociálne siete, bez nich by tu nebol blog, ale vždycky všetko má svoju pravú mieru.

O tejto téme som písala už niekoľkokrát a nechce sa mi stále opakovať. Prekvapilo ma však, koľkým som musela vysvetľovať, čo to vôbec "kyberšikana" je.

Pritom je tu stále riziko. Sedíš za počítačom? Sedím za ním ja? Možno aj práve teraz si potencionálna ďalšia obeť- Mňa sa, samozrejme, báť nemusíš *sedí na stoličke so zákerným úsmevom*

Ak sa mienite tento film pozrieť, môžete hneď! Nájdete ho na youtube s českými titulkami. Ak vám, ale pohodlie u televízora dá lepšiu atmosféru, tak si ho môžete stiahnuť z ulož.to. Je to v angličtine s titulkami. Dúfam, že ste dobre sčítaný, lebo niekedy išli tak rýchlo, že som striehla s ovládačom a na pár sekúnd si to zastavovala :)

"Práve teraz sa cítim tak hrozne osamelo. A ani neviem, či ťa to vôbec zaujíma, alebo nie..."

Ak mi odpustíte menšie odbočenie, už som bola svedkom kyberšikany. Áno, áno a svätá Biblia pod mojimi rukami, nikdy som nemyslela, že sa to naozaj môže stať. O to viac, aká úbohosť sa za tým skrýva!

Malá roztržka v triede a niekto začal mať pocit, že takzvaný anti-blog je to pravé riešenie. Ako to skončilo? Do dňa či dvoch bol blog zrušený.

Postaralo sa o to niekoľko blogerov, ktorí sa nie len ako ja zastali napádanej, ale aj poslali žiadosti na jeho zrušenie. Áno, môže si založiť nový. Pokojne celé milióny, ale sme komunita. Držíme pri sebe. Pomáhame si. Človek nie je len tak spoločenský tvor.