Zatiahnutá obloha, potom farby, až nakoniec ľudia. Tak sa aspoň snažím vnímať svet. Jedno malé dievča a kúzelný akordeonista, židovský pästiar a fanatické Nemecko, zlodejčina - áno, tej je v knihe dosť. A ešte jedna vec. Zomriete!
Asi
takto nejako začína doteraz najlepšia kniha,ktorú som kedy čítala, od austrálskeho autora
Markusa Zusaka: Zlodejka kníh. O tom, že aj smrť môže mať niekedy srdce.
Alebo aj nie...
Nepatrí
to zrovná medzi najbežnejšie žánre, ktoré zvyčajne čítavam. Nenájdete
tu nič fantasy ani kúzelné bytosti, ale je to výnimočná kniha plná
lásky, sklamaní, bolesti aj radosti. Príbeh o jednom malom dievčati
žijúce v nacistickom Nemecku počas druhej svetovej vojny. Možno si
vravíte: "Mňa takéto knihy nebavia..." Verte mi! Zlodejka kníh vás chytí
a už nikdy viac nepustí. A ešte jedno dôležité upozornenie. Rozprávačom
príbehu je Smrť!
Liesel Memingerová prichádza do nemeckého
mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na
krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel
si nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi.
Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu,
ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik
nečakal, kradne knihy.
Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera,
ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov.
Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí
rozlišovať medzi svetom "tam vonku", kde treba na požiadanie hajlovať či
vešať zástavy so svastikami, a svetom "vnútri", v dome, kde sa v
pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.
Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač
strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho
pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju
melanchóliou i čiernym humorom.
Ak na svete existuje výnimočnosť, nájdete ju tu...
Väčšina
knižiek končia zabudnuté v policiach, zaprášené, zabudnuté, ale táto sa
vkráda do vášho srdca, až sa stáva neoddeliteľnou súčasťou vášho ja. Na
konci som plakala ako malé dieťa. Písmenka sa mi rozmazávali a zlievali
do jedného, no ani tak, som nebola schopná knihu odložiť a počkať- a,
poviem vám, to ešte nedokázala žiadna moja kniha!
Po prvýkrát ani neviem, kde by som mala začať... Pochváliť autora, výber rozprávača, príbeh alebo snáď hlavné postavy. Je to iné. Celá tá kniha je iná,
pritom neukazuje nič viac, než príbeh jedného z mnohých detí, ktoré
muselo prežiť jednu z najväčších tragédií od zrodu ľudstva. Odhaľuje
veľa vecí. Moderný človek už väčšinu z nich ani nevníma, možno si ani nevie predstaviť- a
to všetko je v rukách deväťročného dievčatka.
Ľudskosť v neľudskej podobe
Malé priznanie
"Nenosievam
kosák ani kosu. A čierny plášť s kapucňou len vtedy, keď mi je zima. A
nemám ani tie lebkové črty tváre, aké sa vám zrejme veľmi páčia a radi
mi ich pripisujete. Chcete vedieť, ako naozaj vyzerám? Našepkám vám. Kým
budem pokračovať, dívajte sa do zrkadla."
( Zlodejka kníh, str.271 ) Dáva to zmysel, ak sa nad tým zamyslíte.
Smrť
je v tomto najväčším prekvapením. Nie je to človek, no schádza sa s
nami každý deň. Nechápe nás rovnako, ako my nechápeme jeho. Snaží sa
ostať nezaujatý, no predsa ho upútalo jedno malé dievča. Vďaka nemu je
príbeh úplne inakší. Ako vám sám prezradí, nezáleží mu na výsledkoch,
len na príbehu. Bez problémov vám hneď prvé stretnutie rozpovedá, kedy,
kto a ako zomrie (a s radosťou vám to ešte aj niekoľkokrát pripomenie).
Veď je to Smrť. Vie to. Nepotrebuje vás naťahovať dlhými rečami, ľudské
činy postačia. Tam, kde človek potrebuje dlhé filozofické rozhovory,
smrti stačia dve tri slová. Tým je tento príbeh ešte viac výnimočný.
Zlodejka s veľkým srdcom
Liesel
za svoj život ukradne mnoho kníh- a každá ovplyvní jej život. A tie, čo
dostane, ju ovplyvnia ešte viac. O mnohé príde aj mnohé získa. Je to
proste príbeh, ktorá vás dostane na kolená.
V
knihy natrafíte na veľa ľudských životov. Sadnú si k vám, porozprávajú,
čo majú na srdci. Väčšinou to nedopadne dobre, no i tak budete chcieť
pri nich byť až do rána...
Čítali ste túto knihu? Ak áno, čo si o nej myslíte?
Zaujala vás moja recenzia? Prečítali by ste si ju?
Poznáte aj iné knihy od Markusa Zusaka?
Vaša Viallen (Magicforever)
Menovky: Books, Recenzie kníh, Svetová beletria
